Veľká Noc sú sviatky jari, kresťanských tradícií ale aj sviatky
rodinnej pohody a spoločných chvíľ.
Veľká noc má na Slovensku dlhú tradíciu a má veľa
zvykov, ktoré sú v každom regióne a často aj v každej rodine prispôsobené.
Po stáročia sa kresťanské a pohanské kultúrne zvyky miešali natoľko, že mnoho z
nás si vlastne ani neuvedomuje, že často oslavujeme oboje.
Nižšie
sme pripravili oporné body pre všetkých dospelých, ktorí chcú deťom vysvetliť,
o čom je Veľká noc. Majte pripravené odpovede aj na ich prípadné otázky 😊
Šibačka, kúpačky a maľovanie vajíčok - Veľká noc ako oslava
príchodu jari
Veľká noc sa tradične spája s ľudovými oslavami príchodu
jari. Po dlhej, studenej a tmavej zime sa príroda konečne prebúdza, vonku je
teplejšie, všetko kvitne a vonia.
Radosť z príchodu jari na Slovensku ľudia oddávna oslavujú
šibačkami, oblievačkami a rôznymi dekoráciami, ktoré majú farby jari – sú pestré
a ľúbivé pre oči.
Chlapci si pripravujú šibáky, chystajú kýble s vodou a
voňavky, aby mohli pooblievať a vyšibať dievčatá. Tie zas veria, že čím viac šibákov
ich vyšibe a čím viac vody ich obleje, tým krajšie a zdravšie budú po celý rok.
Táto tradícia sa spája s odmenami pre každého chlapca, ktorý príde dievča
vyšibať. Preto kým si chlapci pletú šibáky, dievčatá pre nich pripravujú
vajíčka, maľujú kraslice, a pečú koláče. Dnes sú typickou odmenou aj peniaze či
rôzne čokoládové vajíčka a figúrky z obchodov.
Veľkonočné (jarné) upratovanie je tiež neodmysliteľnou
tradíciou v slovenských domácnostiach.
S príchodom jari sa zbavujeme toho, čo už nepotrebujeme a
svoju domácnosť zdobíme veľkonočnými dekoráciami. Symbolmi týchto sviatkov je
všetko, čo sa spája s jarou a prebúdzaním prírody - rozkvitnuté konáriky ako
zlatý dážď či bahniatka, malé kuriatka, zajačiky, ale aj pomaľované vajíčka ako
symbol života a plodnosti.
Veľká noc ako najväčší kresťanský sviatok
Pre kresťanov je Veľká noc sviatkom, kedy Ježiš Kristus
vstal z mŕtvych. Či už ste veriaca rodina alebo nie, kresťanský význam tohto
sviatku stojí za zmienku aj Vašim deťom.
Pre kresťanskú Veľkú noc sú dôležité tieto dni, stručne Vám
ich popíšeme:
Začiatkom príprav na Veľkú noc je práve Popolcová streda.
Štyridsať dní pred Veľkonočnou nedeľou začína pre kresťanov pôst, ktorý má
pripomenúť Ježišových 40 dní strávených na púšti.
Popol má symbolizovať smrteľnosť, pokoru a pokánie. U nás
popol tradične pochádza práve z bahniatok, takže tie sú symbolom aj pre
kresťanské oslavy Veľkej noci.
Kresťania si v tento deň pripomínajú poslednú večeru Ježiša
s jeho apoštolmi pred ukrižovaním. Názov je odvodený od zelených palmových
ratolestí, ktorými ľud vítal Ježiša.
Niektorí ľudia tiež verili, že keď sa na Zelený štvrtok je
iba zelené jedlo, človeku to prinesie šťastie a zdravie. V tento deň sa stále
dodržiava pôst a hádam najčastejším jedlom v slovenských domácnostiach je
varený špenát.
V tento deň zomrel Ježiš, a preto je pre kresťanov Veľký
piatok najväčším sviatkom v roku. Na Veľký piatok sa dodržiava najprísnejší
pôst, a niektorí kresťania nosia iba tmavé oblečenie. Pripomienkou je krížová
cesta, ktorú mnohí kresťania praktizujú alebo spomínajú práve v tento deň.
Názov Bielej soboty pochádza z tradície zasvietenia nového
jasného svetla ako symbolu nadchádzajúceho zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Počas
tohto dňa sa kresťania klaňajú a modlia pri Ježišovom hrobe a kríži.
Bielou sobotou sa končí obdobie pôstu a smútku, a začínajú
sa prípravy na oslavu zmŕtvychvstania - v slovenských domácnostiach sa veľa
varí a pečie a niektorí veriaci si jedlo dávajú aj posvätiť.
Na Veľkonočnú alebo Kvetnú nedeľu sa žehnajú bahniatka, z
ktorých sa pripraví popol na ďalší rok. Tento deň je zmyslom Veľkej noci. Práve
na Veľkonočnú nedeľu vstal Ježiš Kristus z mŕtvych. Pre veriacich je tento deň
veľmi dôležitý, pretože symbolizuje novú nádej, vieru a odpustenie.
Aj v tento deň sa pokrmy môžu dať posvätiť. K tomuto dňu
patria oslavy a hostiny, tradične sa celá rodina zíde pri veľkonočnom
stole, pomodlí sa a aj sa spolu naje.
Tento deň už pre kresťanov nie je takým dôležitým, keďže
oslavy zmŕtvychvstania sa už skončili. Veľkonočný pondelok je skôr známy
pohanskými zvykmi, ako šibačky a oblievačky.
Hlavne pre mladšie deti sa veľkonočné sviatky spájajú s
radosťou. Je to pochopiteľné; väčšina detí má voľno v škole, chodí šibať po
rodine, čo býva často zábavné, a dostane čokoládové vajíčka alebo peniaze ako
výslužku.
V škole na výtvarnej výchove alebo v krúžkoch mnoho detí
maľuje kraslice alebo vytvára rôzne ozdoby a dekorácie. Aj to im prispieva k
radosti z nadchádzajúcich sviatkov.
Deti si často neuvedomujú, prečo to vlastne všetko robia, a
možno to ani pre ne nie je dôležité. Určite však neuškodí, keď sa s deťmi o
zvykoch a zmysle Veľkej noci porozprávate. Ak aj oslavujete Veľkú noc iba
jedným spôsobom (iba ako sviatky jari alebo iba ako kresťanský sviatok),
dieťaťu vysvetlenie oboch spôsobov rozšíri obzory a pomôže pochopiť, prečo iné
rodiny slávia sviatky inak.
Zachovanie tradícií a pochopenie zmyslu Veľkej noci je
niečo, čo deti možno ocenia, až keď budú staršie. Ale práve cez deti sa už celé
roky tradujú tieto krásne zvyky, bez ktorých by vítanie jari ani Veľká Noc
už neboli takou výnimočnou chvíľou, ak by sme zvyky netradovali cez ďalšie
generácie ďalej.